Leden 2014

We're B(l)ack!

16. ledna 2014 v 21:52 | Fayre (old Sonnie or whoever else I was)

Nuže, dovoľte mi, ak teda niekto z našich "starých známych" tento článok číta, privítať vás na blogu scorpiusrose. Ak máte pocit, že ste podobné slová už niekedy čítali, nemýlite sa. Bolo to v novembri 2011, keď som slávnostne napísala prvé slová. Ako sa hovorí, história sa opakuje.

Blog som založila s Annie (Charlotte), časom sa k nám pridala moja dobrá dušička, ktorú nahovorím na všetky ptákoviny, Anjou a všetky tri sme si tu panovali. Bolo nám dobre a naše kráľovstvo bolo prosperujúce. Mali sme tu naše poviedky, o ktorých kvalite sa vyjadrovať radšej nebudem, naše obrázky... Dali sme do toho kúsok seba.

No ako to chodí, občas sa niečo pokazí a my sme sa rozhodli blog opustiť, než aby sme ho zrušili. Vyplatilo sa. Sme späť.

O mne a o Lott blogový svet ešte dlho počul. Mali sme každá pár ďalších vlastných blogov, jeden spoločný, ktorý som po spoločnej hádke opustila, znova niekoľko samostatných. Všade sme robili to čo tu - pridávali svoje poviedky. V auguste minulého roku, tvl, to je také divné písať to, som sa stala korektorkou na blogu onedirection-ff. Možno si spomínate na tie hádky, keď sme vás silou-mocou chceli prinútiť čítať poviedky o našich hošánkoch. Dospela som. Rozhodne nič podobné nemám v pláne robiť, predsa len, už mám skoro 17! *Záchvat smiechu povolený*

Éra hošánkov ma už prešla. Na od-ff som teraz adminkou, moja fotka je vycapená v menu, poznajú ma tam ako Fayre a predsa. Možno sa to dá brať ako zlyhanie. Ja to tak však rozhodne neberiem. Spoznala som tam kopec skvelých i menej skvelých ľudí, dievčatá plné hormónov, dievčatá trochu dospelejšie.

Nejdem sem písať o mojom osobnom živote a robiť si z poviedkového blogu denník. Mám almost 17, som druháčka. Áno, na tom gymnáziu, na ktoré som sa tak tešila. Ach jaj, bola som hlúpe decko.

Ak sa pýtate, Lottinke som vybavila teplé miestečko na poste korektorky na onom blogu - som geniálna a mala som styky... :D Anjou sa blogovania vzdala, dokonca neviem, či písala poviedky do zošita a schovávala si ich pod vankúš - čo som to za najlepšiu kamarátku?!

Keď som zbežne prezerala články a ukladala ich do archívu blogu - do "rozpísaných" smiala som sa a plakala zároveň. No vážne, keď som videla akou otrasnou gramatikou a akú originálnu zápletku mala poviedka "Annoying sister" tak som sa skutočne na nič iné ako záchvat smiechu nezmohla. Moje začiatky boli príšerné, trápne a... bola som trápne decko.

Poviedky píšem stále. Zlepšila som sa. Chňop, toto znelo samoľúbo, no keď si vezmete, opäť to musím spomenúť, Annoying sister, neexistovalo nič iné, než aby som sa za tie 3-4 roky, pardon my math, zlepšila. Seriously, hanbím sa, že to vôbec niekto čítal. "Veľký Sirius!" omajdoctor.

Teraz som sa príliš odklonila od toho, čo som chcela napísať a pritom som toho zo seba vypustila toľko. Ach.
Chcela som len naše staré známe tváre, ahoj Alex a spol, veselo oznámiť, že sa na blog vraciame. Lott sa ozvala spôsobom 'asi', no my s Enžujkou sme rozhodnuté. Nevieme ako často budú pribúdať poviedky, rozhodne to nebude spôsobom "Je pondelok, tak vám to sem dávam, lebo je to môj deň a vy by ste frflali." Pridáme niečo, keď to niečo budeme mať napísané. Igen? Igen.

Poviedky, možno som to už spomenula, som nezmazala. Bola by to škoda, budú sa hodiť na apríl, alebo keď si budem chcieť zlepšiť náladu. Sú v "rozpísaných" na blogu :) just sayin'

P.S. Tiež fangirlingujete z toho layoutu? Toto bolo hnusne selfishovské, no mne sa lay samotný nepáči - robila ho moja maličkosť - no AARON! KAREN! LILY! JAMES!


Have a nice day, week, month, life.